Foto: shutterstock.com
Čo sa píše do kondolenčnej knihy
Kondolenčná kniha je miesto, kde sa môžeme podeliť so svojimi spomienkami, sústrasťou a podporou pre rodinu zosnulého. Existuje niekoľko zásad, ktorých by sme sa mali pridržiavať, aby sme vyjadrili rodine a blízkym podporu. Tiež sa však vyhnime niektorým neželaným chybám.
Čo by sme mali do kondolenčnej knihy napísať?
„Úprimnú sústrasť celej rodine. Myslím na vás v týchto ťažkých chvíľach.“
„Je mi veľmi ľúto vašej straty. Prijmite, prosím, moju úprimnú sústrasť.“
„S hlbokým smútkom myslím na vás a posielam úprimnú sústrasť.“
Spomienka na zosnulého:
„Budem vždy s láskou spomínať na [meno zosnulého]. Bol/a pre mňa inšpiráciou a jeho/jej láskavosť bude vždy v mojom srdci.“
„[Meno zosnulého] bol/a úžasný človek, ktorý rozdával lásku a radosť všade, kam prišiel/la. Navždy zostane v našich spomienkach.“
Podpora pre rodinu:
„Viem, aké ťažké to pre vás musí byť. Ak by ste potrebovali čokoľvek, som tu pre vás.“
„Nie ste sami v tomto smútku. Myslím na vás a posielam veľa sily.“
Citáty alebo krátke verše:
„Keď nám niekto blízky odíde, zostane po ňom ticho, ale aj množstvo krásnych spomienok. Úprimnú sústrasť.“
„Neplačte, že je preč, radujte sa, že bol/a. Jeho/jej stopa v našich životoch zostane navždy.“
„’Ľudia odchádzajú, ale spomienky zostávajú.‘ Prijmite, prosím, moju úprimnú sústrasť.
Osobná spomienka alebo príbeh:
Ak mal zosnulý špeciálne miesto vo vašom živote, môžete sa podeliť o konkrétnu spomienku alebo anekdotu.
„Nikdy nezabudnem na [konkrétny moment alebo zážitok s nimi]. Bol/a to výnimočný človek a bude mi veľmi chýbať.“
„Spomínam si, ako sme spolu [opíšte udalosť alebo zážitok]. Vždy bol/a plný/á radosti a lásky, ktorú rozdával/a všade naokolo.“
Písanie do kondolenčnej knihy môže byť emocionálne, preto si obsah vopred premyslite. Cieľom je dať najavo, že na zosnulého a jeho rodinu myslíte a stojíte pri nich v týchto ťažkých chvíľach.
Pri písaní do kondolenčnej knihy je vhodné držať sa určitého citlivého prístupu.
Čomu sa určite vyhnúť?
Detaily o smrti alebo chorobe:
Vyhnite sa zmienke o príčine smrti alebo detailoch spojených s chorobou či nehodou. To môže byť pre rodinu veľmi bolestivé a necitlivé.
Napríklad nevhodné by bolo napísať: „Je mi ľúto, že tak trpel/a“ alebo „Je hrozné, ako sa to stalo.“
Klišé:
Frázy ako „Čas všetko zahojí“ alebo „Aspoň už netrpí“ môžu znieť necitlivo alebo neosobne. Môže to byť vnímané tak, že zmierňujete ich smútok, ktorý v tej chvíli je veľmi reálny.
Príliš dlhé alebo osobné príbehy:
Kondolenčná kniha je priestor na stručné, no úprimné vyjadrenie. Ak máte hlbší príbeh, ktorý chcete s rodinou zdieľať, môžete to urobiť neskôr, osobne alebo v liste.
Foto: shutterstock.com
Negatívne alebo komplikované emócie:
Vyhnite sa vyjadreniam ako „Nikdy som ho/ju celkom nepochopil/a, ale…“ alebo „Boli sme si vzdialení, ale…“ Radšej sa zamerajte na pozitívne spomienky, ktoré môžu potešiť príbuzných.
Ponechajte všetky nezhody alebo komplikované vzťahy bokom a sústreďte sa na prejavenie súcitu.
Svoje názory na život a smrť:
Ide o citlivé témy a nie každý môže zdieľať rovnaký názor. Snažte sa preto držať neutrálnych a úctivých slov.
Vyhnite sa napríklad vetám ako „Verím, že je na lepšom mieste,“ ak neviete, či je to pre rodinu prijateľné.
Nevhodný humor alebo vtipy:
Aj keď je humor niekedy útechou, kondolenčná kniha nie je správne miesto na vtipy. Zachovajte vážnosť a úctu k situácii.
Vtipy by mohli byť nesprávne pochopené a môžu pôsobiť nevhodne alebo necitlivo.
Rady a ponaučenia:
Neposkytujte rady, ako by sa mali vysporiadať so smútkom, ani ponaučenia, čo by mohli robiť. Každý prežíva smútok inak, a takéto rady môžu pôsobiť nevhodne.
Vyhnite sa vetám ako: „Musíte byť silní pre ostatných“ alebo „Snažte sa sústrediť na pekné spomienky.“
Zdôrazňovanie osobného smútku:
Hoci je prirodzené byť smutný, snažte sa v kondolenčnej knihe viac sústrediť na súcit s rodinou než na svoj vlastný smútok.
Skúste sa vyhnúť príliš osobným vyjadreniam ako: „Nemôžem uveriť, že je preč, bude mi tak veľmi chýbať“ a namiesto toho vyjadrite podporu rodine.
