Ako sa píše Božie požehnanie
Gramatika nás dokáže riadne potrápiť a občas si naozaj nemusíme vedieť dať rady. Celkom zapeklitou skupinou slovných spojení sú napríklad slovné spojenia v náboženskej terminológii. Kedy píšeme veľké a kedy malé písmeno v slovách Boh, Boží či Božský?
Treba zdôrazniť, že od roku 1953 sa uzákonil pravopis, v rámci ktorého sa prídavné slovo boží písalo výlučne malým písmenom. Dnes je to už opäť inak, no treba povedať, že to nie je až také zložité a dá sa to pochopiť celkom logicky.
Pokiaľ vnímame Boha monoteisticky, ako jediného, píšeme ho vždy s veľkým B. Ak veríme vo viacerých bohov, píšeme malé b.
Čiže ak napríklad vymenúvame gréckych alebo egyptských bohov, je to s malým b ako boh slnka Ra, boh vojny Áres a podobne.
Prídavné meno božský sa píše takmer vždy s malým písmenom b. Veľké b používame len ak máme na mysli súčasť vlastného mena – Božské srdce.
Horšie je to s prídavným menom boží.
Veľké B píšeme vždy, ak je to slovo odvodené od Boha – Božia láska, Božie požehnanie, Boží zákon, Boží hlas, niečo je v Božích rukách, niečo patrí Bohu – Boží obraz, Boží chrám, Božie kráľovstvo. Veľké B píšeme napríklad aj v slovných spojeniach v mene Božom, brať meno Božie nadarmo.
Malé b píšeme vo výrazoch na svetlo božie, božia príroda a pod.