Ako sa píše úvaha
Pri písaní úvahy si je v prvom rade potrebné uvedomiť, čo to vlastne úvaha je. Ide o slohový útvar, ktorého úlohou nie je zhromažďovať ani rozoberať fakty. Autor naopak vyjadruje a vysvetľuje svoj subjektívny názor. Využíva prvky všetkých štýlov okrem administratívneho. Známe javy a fakty sa snaží podať z nového uhla a odkryť nečakané súvislosti. Nevyhnutnosťou je využiť spomínaný vlastný názor, zaujať postoj, použiť hodnotiace výrazy. Vítané sú rozmanité prídavné mená, ale i slová expresívne, archaické a pod. Nezabudnite tiež klásť rečnícke otázky, využívať zvolania či rozkazovacie vety.
Snahou autora je v rámci úvahy pôsobiť na city adresáta a ovplyvniť jeho mienku a zmýšľanie.
Výsledkom by malo byť, aby sa na známu vec či jav pozrel z novej perspektívy. Ovplyvniť ho pritom nemusia len fakty, ale i naša osobná skúsenosť formou zážitku a pod.
Pri písaní úvahy je nevyhnutné dodržať istú logickú postupnosť. Text členíme formou odsekov d myšlienkových celkov. Niekedy to môže byť len jedno slovo či veta.
Samotná konštrukcia úvahy
Samotná úvaha pozostáva z troch hlavných častí – úvod, jadro a záver. V úvode pomenujeme problém či východiskový fakt a odôvodníme výber témy. Pokojne môžeme využiť aj citáty. V jadre problém zhodnotíme a zaujmeme postoj, snažíme sa vyrozprávať vlastnú skúsenosť, porovnať ju s odborným názorom, pokúšame sa nájsť riešenie problému. V závere dokážeme svoje tvrdenia, argumentujeme, vyvodíme záver. Vraciame sa k myšlienke z úvodu. Pomerne často môže ostať problém otvorený.
V úvahe sa využíva množstvo výrazových prostriedkov umeleckého štýlu ako metafora, prirovnanie, personifikácia, epiteton, opakovanie rovnakých syntaktických konštrukcií, inverzný slovosled, nezvyčajná lexika, slovné hračky. Vítané je striedanie dlhých súvetí s jednoslovnými vetami. Oživením sú výrazové prostriedky rečníckeho štýlu ako zvolania, neukončené výpovede, množstvo otázok, ale tiež irónia, humor, anekdota a pod. Najdôležitejšie je však vždy vedieť formulovať vlastný názor.