Foto: shutterstock.com
Ako sa pýtame na slovesá
V slovenskom jazyku označujeme slovný druh slovesá číslom 5 a pýtame sa na ne otázkou Čo robí?, Čo robia?, Čo robíš?, Čo robili?, Čo sa deje?
Slovesá sú slová, ktoré vyjadrujú činnosť, stav alebo proces. Sú to základné prvky vety, ktoré nám hovoria, čo sa deje, čo niekto robí alebo v akom stave sa nachádza. V slovenčine (a vo väčšine jazykov) sa slovesá môžu časovať, čo znamená, že menia svoj tvar podľa osoby, čísla, času, spôsobu a rodu.
Kľúčové vlastnosti slovies:
Časovanie: Slovesá sa časujú podľa osoby (ja, ty, on/ona/ono, my, vy, oni/ony) a čísla (jednotné, množné).
Príklad: ja bežím, ty bežíš, on beží; my bežíme, vy bežíte, oni bežia.
Časy: Slovesá môžu byť v prítomnom, minulom alebo budúcom čase.
Prítomný čas: bežím (teraz)
Minulý čas: bežal som (v minulosti)
Budúci čas: budem bežať (v budúcnosti)
Spôsoby: Slovesá môžu vyjadrovať rôzne spôsoby ako oznamovací, rozkazovací a podmieňovací.
Oznamovací spôsob: On beží. (konštatuje skutočnosť)
Rozkazovací spôsob: Bež! (príkaz)
Podmieňovací spôsob: Bežal by som. (hypotetická situácia)
Vid: Slovesá môžu byť dokonavé alebo nedokonavé, čo vyjadruje, či je činnosť ukončená alebo prebiehajúca.
Dokonavý vid: napísať (činnosť je ukončená)
Nedokonavý vid: písať (činnosť prebieha)
Prechodnosť: Slovesá môžu byť prechodné alebo neprechodné, čo vyjadruje, či sloveso potrebuje predmet.
Prechodné sloveso: napísať list (potrebuje predmet „list“)
Neprechodné sloveso: bežať (nepotrebuje predmet)
Príklady slovies:
Bežať, jesť, čítať, písať, myslieť, spať, robiť, byť, mať, vedieť.
Slovesá sú teda veľmi dôležitou časťou reči, pretože umožňujú vyjadrovať rôzne činnosti, stavy a procesy, a tým dodávajú vetám dynamiku a zmysel.
Ako delíme slovesá:
Slovesá delíme podľa portálu slovencina.vselico.com na:
plnovýznamové
1. činnostné -pomenúvajú činnosti, úkony
a. predmetové -ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu (vlastniť, vziať, stratiť…)
b. bezpredmetové -ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu (kráčať, cestovať…)
2. stavové -pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli
(šedivieť, starnúť, uzdraviť sa…)
pomocné
-nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným, plnovýznamovým slovom
1. modálne (spôsobové)
-vyjadrujú vôľu, chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej
chcieť, môcť, musieť, vedieť, mať (niečo za povinnosť -Mám si ešte napísať úlohu.), smieť, dať sa
2. fázové
-vyjadrujú fázu, koniec, začiatok deja
začať/ínať, prestať/ávať, z/ostať/ávať (Začína pršať. Prestala pracovať.)
3. limitné
-vyjadrujú blízky začiatok deja
ísť, mať (Išlo ma poraziť. Vyzerá, akoby ho mal šľak trafiť.)
4. sponové
-fungujú ako spojenie (spona) v mennom prísudku, spájajú sa s plnovýznamovými slovnými druhmi
byť, stať sa (Som chorý. Bola až piata. Stane sa lekárom. Kedy sa stala takou?)
Pri slovesách určujeme osobu, číslo, čas, spôsob, vid a rod.
